O vlkoch

Vlk dravý alebo staršie vlk obyčajný alebo len vlk (Canis lupus) je druh šelmy z čeľade psovité (kam patrí aj pes, líška, šakal či kojot) z radu mäsožravce.

Všeobecne sa vlk považuje za priameho predka psa, respek. predka, ktorý sa na genetickom základe psa podieľal najvýznamnejším dielom.

Výskyt

V minulosti obývali vlci veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Hlavnými príčinami ich odstrelu boli škody, ktoré spôsobovali pastierom zabíjaním dobytka, strach obyvateľstva, že vlk je pre človeka nebezpečný, ale aj zárobok a úžitok zo surovín z vlka. Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlci v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. V posledných rokoch je trendom opätovná introdukcia vlkov do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad do Yellowstonského národného parku v USA).

Vzhľad vlka

Veľkosť

Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. V južnejších zemepisných šírkach bývajú vlci spravidla menší ako na severe. Najväčší vlci žijú na Sibíri a v Kanade, kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg až nad 100 kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 20% menej ako samce. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 80 kg. Výška v ramene je 80 až 105 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou. Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku od 10 cm do 13 cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50, niekedy 60 cm. Veľkosť dospelého jedinca nadobudnú vlci za 1 rok od narodenia.

Stavba tela

V porovnaní so psom rovnakej veľkosti má vlk užšiu hruď, nohy sú v pomere ku telu dlhšie a stopy ľavých a pravých nôh sú bližšie k sebe.

Končatiny

Predné majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca. 5 cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi aj informujú ostatných o svojom pohybe. Na rozdiel od človeka, vlk chodí iba po prstoch a nie po celom chodidle. Oblasť dotyku predných labiek so zemou je veľká, vďaka čomu môžu ľahšie prenášať váhu a pohybovať sa po snehu.

Sfarbenie

Farba vlka sa líši :môže byť sivá, biela, čierna, červená, hnedá atd. Tieto farby sa medzi jedincami miešajú, vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Takisto väčšina vlkov nie je jednofarebná. Sfarbenie tiež súvisí s prostredím kde žijú Vlk etiópsky-oranžový, Vlk arktický-biely. Pri narodení majú mláďatá spravidla tmavšiu srsť a modré oči, ktoré sa približne po 10 týždňoch zmenia na zlatožlté.Čuch

Tento zmysel hrá v živote vlka veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadajú korisť, čuchovými stopami si značia svoje územie a takisto sa ním aj navigujú. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov. Vnímaniu pachu napomáha vlhký nos, ktorý rozpúšťa vo vzduchu molekuly a vnáša ich ku zmyslovým bunkám. V dobrých podmienkach vlci zavetria pach aj na 3 kilometre.

Sluch

Vlk počuje až do frekvencie 80 kHz a vie zamerať jeden konkrétny zvuk, pričom hluk utíši – to umožňuje sedemnásť svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby. Na otvorenom priestranstve počujú do diaľky okolo 8 kilometrov.

Zrak

Zrak je veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, na rozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácii. Preto vlk zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. Vlk vidí v tme lepšie ako človek vďaka inému farebnému spektru videnia. Zorný uhol vlka je 180º, jeho korisť má väčšinou zorný uhol okolo 300º, čo spôsobuje, že vlk je oproti svojej potencionálnej koristi v nevýhode.

Hmat

Oproti človeku je hmat vlka slabo vyvinutý.

 Perlička

Podobne ako psy sú vlky citlivé na vibrácie, čím vedia rozpoznať napríklad blížiace sa zemetrasenie.

Strach

Vlk má tiež strach

Dávne povesti ako vlčie svorky napádali a vyzabíjali celé dediny alebo rozprávky ako Červená Čiapočka alebo Tri prasiatka vštepujú každému dieťatu pocit, že vlk je krvilačný a voči človeku agresívny.

Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. V súčasnosti je trendom propagácia jeho významu v prírodnom potravinovom reťazci. Na Slovensku s prítomnosťou vlka v naších lesoch súhlasí 57,6 % obyvaťeľstva¹. V USA so znovuprivedením vlka do Yellowstonského parkusúhlasilo 73 % opýtaných respondentov.

Obavy pastierov o dobytok sú pochopiteľné, ale z veľkej miery je zapríčinený nízkou úrovňou ochrany stád. Jedným z účinných spôsobov ochrany stád je používanie pastierskych strážnych psov na ich ochranu. Výskumy prípadov napadnutia stád potvrdili, že 80,6 % slovenských salašov mali v roku 2001 °pastierskych strážnych psov uviazaných, čím bola znemožnená aktívna ochrana čried hospodárskych zvierat ¹. V roku 2002 bolo len 28 zo 152 (18,4 %) čried zabezpečených nainštalovaním ochranných elektrických oplôtok. Aj napriek nižším bezpečnostným opatreniam zabili vlci na Slovensku v rokoch 2001-2003 iba 0,5-0,7 % oviec z celkového chovu oviec v oblasti výskytu týchto šeliem ¹. To predstavovalo škodu vo výške medzi 3-4 miliónmi slovenských korún ¹. Vhodným riešením krytia možných vzniknutých škôd na hospodárskych zvieratách je uzavretie príslušných poistných zmlúv.

VLK DRAVÝ

Vlk dravý (Canis lupus) - Rozšírenie a biotop

V minulosti sa vlk vyskytoval takmer v celej Eurázii a v Severnej Amerike od pásma severských tundier až po južné polopúšte. Teraz je však jeho areál v dôsledku prenasledovania človekom a antropopresie na krajinu podstatne menší. Podobne ako medveď obýva v Európe už len niektoré lesnaté časti. Hranica jeho areálu sa však opäť posúva na západ. Na našom území bol začiatkom 20.storočia takmer vyhubený a vlčie svorky k nám prichádzali len `invázne` vo veľmi tuhých zimách s Poľska a Ruska. Silný nárast vlčej populácie u nás nastal po II. sv. vojne, keď sa vlky usídlili nielen na východnom, ale aj na strednom Slovensku. Intenzívnym lovom vrátane trávenia strychnínom a lapanie do želiez sa však populácia zakrátko opäť natoľko zdecimovala, že sa mu od roku 1975 -u nás po prvý krát v histórii -od 1.marca do 15.septembra poskytla ochrana. Vďaka tomu sa vlk znova enormne rozšíril a osídlil lesy nielen východného, stredného a severného, ale aj severozápadného Slovenska. Boli roky keď sa u nás ulovilo až okolo 150 vlkov. Toľko vlkov u nás nežilo už najmenej 150 rokov. 

V súčasnosti síce počty vlkov mierne klesli (je menej raticovej zvery a menej oviec na pastvinách, ale jeho početnosť je aj tak na hôrnej hranici únosnosti (jeden vlk skonzumuje ročne asi 500-800 kg mäsa). V roku 2000 bol nahlásený úlovok 118 jedincov, takže v JKS môže byť asi 300 jedincov, z ktorých časť asi žije v prihraničných oblastiach Poľska. V českej republike bol vlk vyhubený v 19.storočí, ale posledný zástrel je až v roku 1914 z lesnej správy Bukov na panstve český Tešín. V ostatných decéniách sem vlk opäť preniká so Slovenska a Poľska. V Beskydách sa už vytvorila aj troj- až desať členná stála populácia. Na Slovensku sa v súčasnosti odhaduje počet vlkov asi na 300-400 kusov, pričom v susedných Čechách sa vlci až na výnimku nenachádzajú, avšak naopak v Rumunsku je ich počet zhruba 2000 kusov. Podobne je to aj s medveďmi, zakiaľ v Rumunsku je ich približne 4000, u nás len okolo 800, v Čechách 8 kusov, no počet rysov sa v roku 2004 na Slovensku rátal na 150 kusov, v Čechách oveľa menej, pokým v Rumunsku nežil asi jeden exemplár. Vlky žijú v Európe, Severnej Amerike a v Ázii (v Rusku na Sibíri), osídľujú zasneženú tundru a tiež lesy mierneho a chladného pásma. V Európe je to najmä svetové pohorie Karpaty, ojedinele Alpy a žijú aj hore vo švédsku a Nórsku. U nás žijú v súvislých lesných komplexoch a horských spoločenstvách v zmiešaných a ihličnatých lesoch s výskytom bukov, jedle, ojedinele borovice a smrekov. Obľubujú lesy rovné ako aj lesy prelínané tmavými hlbokými zrázmi a dolinami s bohatým výskytom raticovej zvery. Niektoré pohoria s výskytom Vlka dravého na Slovensku sú napríklad: Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Javorníky, Veporské vrchy (Poľana), a niektoré pohoria na severe východného Slovenska ako (Levočské vrchy, Čergov a nižšie Volovske vrchy).Ojedinelý je výskyt vlka v pohoriach ako Strážovské vrchy, Žiar, Kremnické vrchy a iné menej rozsiahle pohoria stredného Slovenska. Vlk bol a je už od pradávna pôvodným obyvateľom lesa a nepochybne patrí k dôležitým živočíchom v prirodzenom ekosystéme -je to Duch hôr, tajomný a obávaný predátor, ktorého sa ľudia vždy obávali a preto vznikali rôzne historky, legendy a mýty.